Leden 2015

HomoSEXUALITA ?

21. ledna 2015 v 15:27 | Yossariana
Posledné týždne sú preplnené vášnivou diskusiou na tému LGBT komunity. Bolo povedané a popísané už veľmi veľa tu aj inde a ku mnohým článkom som svoj skromný názor napísala. Z tohto dôvodu nebudem písať o rovnoprávnosti LGBT lásky alebo o ich schopnosti vychovávať dieťa. Naopak, mám pocit, že musím napísať svoj názor k samotnému vnímaniu homosexuality a homosexuálnych vzťahov.

Počas posledných mesiacov som dospela k názoru, že samotný koncept homoSEXUALITY je vnímaný úplne zcestne. Prišla som na to počas búrlivej antropologickej debaty pri už niekoľkom pive, keď sme začali rozoberať nakoľko striktne heterosexálni sme. Ja som sa nikdy netajila, že sa na Kinseyho škále definujem ako 2, napriek tomu, že som žiadnu avantírku so ženou nemala (zatiaľ). Jeden môj spolužiak zas povedal, že na stupnici od 1 do 10 pričom desať je strikntá heterosexualita označil pri jednom výskume 9. A ja som sa teda mojich spolužiakov spýtala, ako to myslia. Odpoveď bola tak jednoznačná, až ma zarazila. Znamená to, s akou pravdepodobnosťou by mali sex s rovnakým pohlavím. A vtedy mi to došlo.

Ja sa na to pozerám úplne z opačného konca. Podľa mňa sexuálna orientácia spočíva v tom, do koho sa dokážete skutočne romanticky zamilovať. Sex je sex, ten sa dá vždy nejako "pretrpieť", ale lásku, tú neoklamete. Nebol by to obrovský rozdiel vo vnímaní homosexuálov, keby bola homoseualita chápaná ako cit, nie ako fyzická potreba? Podľa seba súdim teba a ja ako bisexálka a hlavne žena (z mužského pohľadu sa na to neviem objektívne pozrieť, čo je pochopiteľné) kladiem dôležitosť na lásku. Nechápte ma ako stratenú romatičku, to vôbec, skôr naopak. Uvedomujem si aké je vzácne naozaj milovať a ak mám pravdu povedať, bolo by mi jedno, aké pohlavie by mala osoba, ktorú by som dokázala ľúbiť.

Toľko k tomu. Láska! ...a tolerancia...

Vaša,
-Y-

Iba ďalší výkrik do tmy

13. ledna 2015 v 11:31 | Yossariana
Som presne ten typ dievčaťa, ktorý bojuje sám so sebou. Snaží sa svoje nedostatky premeniť na výhodu, ale stále dokola je sklamaná. Sklamaná so seba, lebo má v hlave určité zvláštne predstavy o tom, aká by mala byť. Podľa čoho? Kedy som si v hlave nastavila model dokonalosti, ktorý nie som schopná obsiahnuť? Prečo nedokážem akceptovať, že som zvláštna, že niekedy konám inak, ako by som si priala. A pri tom o nič nejde. Sklamanie. To je ten najzvláštnejší pocit.

Ako prežiť skúškové!

11. ledna 2015 v 14:36 | Yossariana
Nachádzame sa približne v polovici najhoršieho obdobia inak pohodového a krásneho študentského života, v skúškovom období. Nech si vraví každý kto chce čo chce, ja sa nebudem tváriť, že som ten typ študenta, ktorý všetko zvláda na čas a na 100%. Mojími najlepšími kamarátkami bývajú prokrastinácia, demotivácia, zúfalstvo a rezignácia. Tento semester to dospelo do štádia, kedy som ráno nemala silu vstať z postele a už vôbec nie sústrediť sa na nejaké učenie.Vďaka týmto emóciám som sa rozhodla spísať pár overených rád (overených mnou), ako sa nezblázniť a nestratiť počas tohto krátkeho a intenzívneho obdobia.

1.) Keď nejde o život, nejde o nič!
Prvý bod je životné klišé, ja viem, ale zároveň je podľa môjho názoru esenciálne, uvedomiť si tento fakt. Pred každou skúškou. Mám poskytnúť príbehy z môjho života a okolia? Dokážem sa vynervovať pred skúškou, pretože mi príde hrozná myšlienka na F-ko a na ten pocit trápnosti pred skúšajúcim. Ehm, prosím? Bola som na erazme, kde mi hrozilo, ak by som neurobila hoci len jednu skúšku, že ma zo školy vyhodia a musela by som vrátiť 2000 eur mojej drahej škole. Takže čo je to jedno F-ko? A že Vás idú zo školy vyhodiť? Mám kamarátku, ktorú som stretla v Madride, vyhodili ju pred posledným semestrom na bakalárovi a má sa skvele! Posledný rok žila v Nórsku, teraz je prechodne v Prahe a s priateľom plánujú mesačnú dovolenku na Filipínach. Znie Vám toto ako koniec sveta? Mne teda trošku zelenajú líčka od závisti.

2.) Pauzička ešte nikomu neublížila :)
Moje najproduktívnejšie učenie bolo vždy prerušované polhodinkovými pauzami. Na jedlo, seriálik a kávičku (kedysi dávno aj na cigaretku). Podľa mna je ideálne učiť sa hodinku, hodinku a pol a potom pauza. Nemá zmysel do toho čumieť, pričom Váš mozog už dávno niekde dovolenkuje. A aký má zmysel uštvať sa do štádia, až sa Vám daný predmet úplne zhnusí? Je vysoká pravdepodobnosť, že sa to nakoniec aj tak stane, tak načo tlačiť na pílu?

3.) Odmeňuj sa!
Túto skvelú vec ma naučil môj spolužiak a skvelý kamarát. Vždy keď splníš nejakú tebou danú úlohu, odmeň sa. Ako len uznáš za vhodné a ako veľké úsilie ťa to stálo. Ja som sa tento semester tak znechutila, že som si po skúške zašla do obchodného centra a nakúpila presne to čo som chcela. Snažím sa vyhýbať materializmu, no musím priznať, že terapia nákupom bola neuveriteľne účinná. Zo skúšky som odchádzala s plačom na krajíčku (napriek tomu, že som dostala C, jednoducho som bola tak psychicky vyčerpaná). Po nákupoch sa vrátila moja radosť do života! A večer som sa stretla s kamarátkou a spolu sme to vytancovali. Jajch!

4.) Dolce farniente
Po piatkovej skúške som si povedala, že si dám cez víkend úplný pokoj od akýchkošvek školských povinností. Bez výčitiek svedomia som vstala o pol dvanástej, celý večer som hrala počítačové hry, pozerala videá a podobné neproduktívne aktivity. Bez výčitiek svedomia!

5.) Malé bláznovstvá
Každý človek má určité drobnosti, ktoré ho robia z nepochopiteľných dôvodov šťastným. Rob ich! Aby som Vám poskytla príklad, napriek tomu, že celý deň nevyjdem z domu, mám na sebe najkrajšie spodné prádlo, aké doma mám. Prečo? Lebo chcem! Alebo, dnes som strávila nejaký čas tvorbou motivačného plagátika, ktorý som si vylepila na stenu. Len tak, Pretože základom v každom období života je zanechať si seba, svoje šťastie, svoje bláznovstvo a nenechať sa nikým a ničím vykoľajiť na toľko, že sa zabudnete ľúbiť.

Tak Vám prajem veľa sťastia pri skúškach, ktoré Vás ešte čakajú!

Pac a pusu

-Y-