O duši

14. prosince 2014 v 20:39 | Yossariana
Každý má svoje veľké sny ukryté na malom miestečku kdesi v prednom mozgu, odkladajúc ich na neskôr a s vekom a skúsenosťami a s procesom začleňovania sa do reálneho sveta, ich zatláčame hlbšie a hlbšie. Stále ich tíšime, ignorujeme, odkladáme na neskôr, na ten správny čas. Pamätáte sa na časy, keď ste boli deťmi? Vedela som presne čo chcem robiť. Chcela som písať a chcela som pomáhať. Bola som si istá, že to je moja cesta.

Chcela som písať o absurdite ľudskej rasy, chcela som o nej vedieť čo najviac. Dnes človeka študujem a pozorujem, ako mám z toho čoraz menšiu a menšiu radosť. Zbíjam vlastný potenciál hodinami strávenými pozeraním stupidných aj menej stupidných seriálov a reality show, pričom počujem svoje vnútro ako sa derie zo mňa von.

Kedysi ľudia verili, že majú viacero duší, ktoré mali vlastné vedomie. Niekedy jednoducho odišli. Odišli od tela, ktoré im zrejme viac nevyhovovalo. Potom sa musel volať šaman ("Ten, ktorý vie"), aby dušičku presvedčil a tá sa mohla, ale nemusela vrátiť späť. Človek bez jednej duše začal chradnúť a chorľavieť, žiadne bylinky, akokoľvek silné, mu nedokázali pomôcť. Musel sa zmieriť so svojou dušou, musel zistiť prečo ho opustila a ako ju získať späť, aby mohol byť celistvý. Harmonizovaný.

Mne sa táto myšlienka veľmi páči, pretože sa takto cítim. Ak niekto sleduje môj blog dlhšie, mohol si všimnúť, že z času na čas prichádzam s revolučnými článkami, týkajúcimi sa môjho ďalšieho života, sú plné cestovania a zmeny. Čo som z toho reálne zrealizovala? Veľké nič. Som v poslednom ročníku školy, ak ho zvládnem a úspešne doštudujem, môžem letieť kamkoľvek. Chápete aké je to strašidelné? Už tu nebude nič, na čo sa budem môcť vyhovoriť. Ak to nezvládnem, jedna z mojich duší sa definitívne odpojí a uletí do slobodného a odvážneho vesmíru. Presne tam odkiaľ prišla a kam sa mala vrátiť. Bohužiaľ neskôr a v rámci celku, ktorým som ja.

Mám strach. Mám strach, že sa stanem neúplnou a zbabelou verziou mňa, To som chcela povedať, ale nemohla, pretože strach je slabosť a mňa Boh slabou neurobil. To ja.

Vaša, trošku uletená,
-Y-
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gil Gil | Web | 14. prosince 2014 v 20:52 | Reagovat

Neměj strach, nechceš se stát neúplnou a zbabělou a tak se jí ani nestaneš :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama