Algoritmy môjho života

7. listopadu 2014 v 16:53 | Yossariana |  "Y" denníček
Napriek tomu, že sa snažím sebareflektovať a vyvýjať v lepšiu a vyrovnanejšiu ľudskú bytosť, vždy sú tu určité stereotypy, ktorých sa nedokážem zbaviť. Jedná sa väčšinou o situácie, kedy sa objaví niekto, kto by potenciálne chcel prejsť do mojej komfortnej zóny nie úplne fyzického rázu. Je možné, že sa na to po roku intenzívneho sebaobnovovania stále necítim ? Je možné, že som sa sklamala toľko krát, že ma brzdí vlastný strach ? Alebo je to len o tom konkrétnom človeku ?

Netuším, pravdou ale je, že keď sa chce niekto priblížiť bližšie, ako som ja ochotná, začínam sa uchyľovať do môjho malého asociálneho sveta mojej izby, v ktorej mi je tak dobre. Zrazu je pre mňa prijemnejšia predstava času stráveného len v mojej prítomnosti pozeraním smiešnych, nič neprinášajúcich seriálov, písaním alebo iným tvorením. Toto sa deje každý jeden raz. Utekám pred konfrontáciou, pred sklamaním, ktoré čaká hneď za rohom, pred sebou sabou.

A tak si vždy na konci dňa poviem, že je mi samej dobre a je to pravda. Do akej miery je to ale únik pred sebou sabou?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama