Říjen 2014

Starým rodičom

29. října 2014 v 19:47 | Yossariana |  Poézia zmätku
Ste ako dlaň,
aj tá sa občas trasie
láskou a teplom na vnučkinom líci.
Ste ja, tak krehko-zvláštne
tak jemne a isto,
keď sa strácam vo Vašom dobre.
Láska sa nedá vážiť, počítať,
tá Vaša ma zalieva horkosladkým nálevom
obdivu a očakávaní.
Ste farbami jesene, hrejúce,
ste domovom v mojom srdci tuláka,
ste mojím detstvom, džavotom, rozbitým kolenom.

Chcem držať dlho a nežne
mäkko.
Vtedy sa rozplýva čas, hlma života,
keď som naraz dieťaťom, ženou, matkou, starenou.
Ste históriou človeka,
mojou osobnou,
keď ma hladí pocit ďaleka, zvoní mi smiech
a žabomyšie spory vo vedomí,
že Vás mám
a vy mňa
navždy v objatí ukrytých,

Tajomstvo

23. října 2014 v 12:34 | Yossariana |  Poézia zmätku
pošepkala si mi pravdu pod ľavý prsník
keď som vetrala jeho vôňu z perín
mali začať byť naše (?)

urobila si si z môjho tela ostrov?
z mojej duše akadémiu?
z mojej ženskosti pergamen a atrament?
urobila si z nás klišé drahá Sapfó?

ochutnala som ťa
nás
spoločnosť
bozkávala som teba iba teba
a zas teba
keď si ma učila ako sa ťa dotýkať
bola som opäť nevinnou naivnou anjelskou a skazenou
Bože!
ako krásne si voňala!

puf

a bola som preč
celá bez seba a bez teba
experimentálny labák s ceduľkou môjho života
som dramaticky zamkla že už vraj nikdy
že ma to vlastne nebolelo
že ja taká nie som

a stále spím v tvojom obľúbenom tričku
počujem ako sa v ňom smeješ
moja malá morská víla
odplávala si v žumpách verejnej mienky
lebo som sa za seba hanbila
lebo sme boli hriech

a ak niekde vo vesmíre čítaš tieto slová
tak vedz, že budem tvoja
celá (?)





Terra incognita

21. října 2014 v 17:41 | Yossariana |  "Y" denníček
Zrejme nadišiel ten čas v mojom živote, kedy pomaly, podvedome, začínam brať viac vecí vážnejšie. Mám 23 rokov, som v poslednom ročníku na vysokej škole a o pár mesiacov ma moja alma máter neľútostne vypľuje do skutočného sveta (stále verím, že to bude svet vedy). Ja som sa do teraz tak akosi vznášala nad skutočnosťou a do istej miery sa tejto vlastnosti nikdy nechcem vzdať, ale prichádza zrážka s mojím vlastným podvedomím a tomu sa nedá nijako vyhnúť.

Aby som nechodila stále a veľmi šikovne okolo horúcej kaše, prejdem rovno k veci. Tento týždeň budem mať rande. Prvé. S človekom, ktorého som stretla úplne gýčovo na párty a bol neuveriteľne milý a pekný a zdržanlivý (!). Čo to má čo dočinenia s o predchádzajúcim výlevom, ohľadom mojej pomalej premeny na zodpovednú a spoločensky akceptovateľnejšiu verziu mňa? No to Vám poviem moji drahí! Dovŕšila som vek, v ktorom každé jedno rande môže viesť až k oltáru. Znie to strašne a strašidelne ale je to tak a som z toho patrične nervózna.

Po rokoch pochabej mladosti, kedy som bola vždy s tým, ktorý sa mi páčil a priťahoval, bez detailnej analýzy našej možnej budúcnosti, kedy som sa rozchádzala hneď, ako som precitla z pobláznenia, prišiel čas, kedy to tak nebude. Sama som sa zmenila. Po mnohých nevydarených pokusoch, po mnohých zlomených srdciach a nádejach a ilúziách som sa zamotala v klbku neistoty a strachu. Som opatrnejšia? Neviem, ale už rozchod zažiť nechcem a preto si dávam veľký pozor, kto sa mihne v mojom živote. Netvrdím, že byť sama je vždy to najlepšie riešenie, samozrejme aj mňa, obyčajnú ľudskú bytosť bez penisu z času na čas prepadne splín, snívam "o tom pravom" a je mi smutno, že mi nikto len tak nezavolá. A tak som sa na to dala.


Idem s ním von. Stretla som ho v sobotu a na pivo ma zavolal v piatok. Týždeň otázok, pochybností, a tajného (o.k. nie až tak tajného) dúfania, že to bude ono. Ako sa má človek pripraviť na stretnutie s úplne neznámym človekom ? Ako zaručiť, aby to bolo fajn a ak nič viac, aspoň nech je to príjemne strávený čas s novým známym? Ako sa prelúskať touto absolútne neznámou oblasťou? Ako to nechať byť? Ajajaj dámy, slečny, ženy raďte! Som zbytočne prerozmýšľaná?

Ja už neviem, ale každopádne je to výzva, je to príležitosť objaviť a spoznať ďalšiu novú krásnu ľudskú bytosť. Asi sa budem držať tejto pozitívnej verzie. Musím sa Vám ale priznať, že sa teším viac, ako sa bojím. Tak mi držte palce, nech to dopadne presne tak ako má (čo samozrejme presne tak dopadne).
Posielam Vám bozky, pusy, objatia!

Vaša -Y-

Jeden deň

17. října 2014 v 21:15 | Yossariana |  Poézia zmätku
Jeden deň, ktorý by som zmenila
by zmenil všetko
mňa
teba
nás
vás
celú esenciu bytia
jeden jedinký deň, ktorý by bol iný
by zmenil všetko
pohľad, ktorým sa na teba pozerám
spôsob, akým ma cítiš
teplo, ktorým by si sa ma dotkol
zmenilo by to veľa
nesedela by som práve teraz práve tu
nemyslela, nevidela, necítila
by som tak ako práve teraz
kým by som bola?
iným tónom seba samej?
svetlejším, jemnejším, tmavším, hlbším?
všetko je to o láske
a ja sa prijímam a bozkávam presne v tomto vydaní

Jeden deň, ktorý by som zmenila
by nezáležalo na dátume, čase či počasí
len by som sa smiala šialenejšie
úprimnejšie
slobodnejšie

V ten jeden nádherný deň.

Stratená

1. října 2014 v 20:34 | Yossariana |  Poézia zmätku
chýbaš mi
s hlavou sklonenou k ľavému ramenu
smejúc sa do slnka ako privieraš oči
a krčíš nos

chýbaš mi
s myšlienkami v krajinách mimo tohto sveta
jemná nežná voňavá a rázna
taká ako ťa poznám

skryla si sa
šantivo
a svet stíchol a osivel
a upršal sa do bezvedomia

už ťa dlho neviem nájsť
tak stratená som ja
keď si sa schovala ty
hlbšie do seba