Na ceste

28. června 2014 v 12:07 | Yossariana
Nechápem prečo som sama sebou v poslednej dobe tak neistá. Všade okolo seba vidím ľudí svojských, krásnych, naplnených , špeciálnych. Ja tú všetku nádheru pozorujem z poza zárubne mojej prechodnej izby a vravím si, kto kurva som ja. Neviem kam som sa stratila, úplne som sa sama do seba zamotala a neviem sa rozmotať. Obdivujem originalitu svojich najbližších a sama si vravím, aká som obyčajná, pričo moje podvedomie vie, že to tak nie je.

Možno som zvláštne obyčajná alebo neobyčajne zvláštna? Ťažko to v tomto meste posúdiť, kde je každý človek nútený hľadať vlastnú originalitu možno aj na úkor samých seba. Všetko je to skryté v sebapriatí a vo vlastnom zharmonizovanom vesmíre. Sebapriatie. Jedna z najťažších vecí, aké človek musí za svoju krátku existenciu prekusnúť na ceste za šťastím a spokojnosťou. Presne nepriatie samého seba spôsobuje tie "zlé veci", proti ktorým sa hippie mládež snaží bojovať. Ak prijmeš seba, prijmeš aj všetko ostaté. Když to umíš, je to jen brnkačka.

Každý sme originál a zároveň sme malým odtlačkom veľkosti nejakého druhu vševedna. Tak si to teda predstavujem. Preto je dnešným plánom zadívať sa do zrkadla a zmieriť sa s tým čo tam je. Berte to ako metaforické zrkadlo, pretože fyzično je len premietnutie duševna. Aspoň ja mám ten pocit. Fuck! Kazdý máme chyby a na ľuďoch, ktorých milujeme ich prehliadame alebo milujeme, tak prečo je to také ťažké pri vlastnej osobnosti?

Venujem si pár duchovných cvičení, prelúskam sa Šlabikárom šťastia a opäť budem písať ako vyrovnaná bytosť. Teraz je však deň horší, aj keď vonku krásne svieti slniečko.


V každom prípade milujte sa a množte sa!

Vaša
-Y-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sarinka Sarinka | Web | 28. června 2014 v 13:54 | Reagovat

Krásne napísaný článok :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama