Červen 2014

Hluchonemá Farboslepá

29. června 2014 v 23:37 | Yossariana |  Poézia zmätku
Otvorila som očká
Celkom maličká
Na veľkého teba
Ako si sa díval
Na moje veľké ja
Sme sa tvárili isto
V našich hriešnych telách
Čo by sa len hrali
Na dospelých

Dal si mi dávku
Prvú aj druhú a skoro tretiu
Tak ako som chcela
Potom si sa sám obslúžil
Mojím telom
A ja som nedbala
Duše boli ticho
Slepo načúvali
Kam nás zavedie
To nevediace telo

Bolo to tak šialene tiché
Aj keď som vzdychala
Tak vzdialené odo mňa samotnej
Aj keď sme nezačínali a nekončili jeden
V tom druhom

Ešte si ma pobozkal
Aby si sa cítil lepšie
Že nešlo len o to
Veď je nám spolu dobre
Ale prázdno
Tak hluchonemo

Tak farboslepo

Na ceste

28. června 2014 v 12:07 | Yossariana
Nechápem prečo som sama sebou v poslednej dobe tak neistá. Všade okolo seba vidím ľudí svojských, krásnych, naplnených , špeciálnych. Ja tú všetku nádheru pozorujem z poza zárubne mojej prechodnej izby a vravím si, kto kurva som ja. Neviem kam som sa stratila, úplne som sa sama do seba zamotala a neviem sa rozmotať. Obdivujem originalitu svojich najbližších a sama si vravím, aká som obyčajná, pričo moje podvedomie vie, že to tak nie je.

Možno som zvláštne obyčajná alebo neobyčajne zvláštna? Ťažko to v tomto meste posúdiť, kde je každý človek nútený hľadať vlastnú originalitu možno aj na úkor samých seba. Všetko je to skryté v sebapriatí a vo vlastnom zharmonizovanom vesmíre. Sebapriatie. Jedna z najťažších vecí, aké človek musí za svoju krátku existenciu prekusnúť na ceste za šťastím a spokojnosťou. Presne nepriatie samého seba spôsobuje tie "zlé veci", proti ktorým sa hippie mládež snaží bojovať. Ak prijmeš seba, prijmeš aj všetko ostaté. Když to umíš, je to jen brnkačka.

Každý sme originál a zároveň sme malým odtlačkom veľkosti nejakého druhu vševedna. Tak si to teda predstavujem. Preto je dnešným plánom zadívať sa do zrkadla a zmieriť sa s tým čo tam je. Berte to ako metaforické zrkadlo, pretože fyzično je len premietnutie duševna. Aspoň ja mám ten pocit. Fuck! Kazdý máme chyby a na ľuďoch, ktorých milujeme ich prehliadame alebo milujeme, tak prečo je to také ťažké pri vlastnej osobnosti?

Venujem si pár duchovných cvičení, prelúskam sa Šlabikárom šťastia a opäť budem písať ako vyrovnaná bytosť. Teraz je však deň horší, aj keď vonku krásne svieti slniečko.


V každom prípade milujte sa a množte sa!

Vaša
-Y-

Príbeh pokračuje

22. června 2014 v 21:28 | Yossariana
Koncept pre tento článok mal v mojej hlave asi tri pracovné názvy. Ten najmenej smer určujúci som nakoniec vybrala, každopádne stále neviem akým smerom sa budem uberať. Nechajme sa prekvapiť.

Malo by to byť pokračovanie hlavolamu, v ktorom som sa Vás všetkých pýtala, čo vlastne mužské činy znamenajú, čo je znak záujmu a aká časť je len produkcia romanticky zmýšľajúcej ženskej mysle. Išlo o príbeh ako som sa prvý krát v živote učila na skúšku s chlapcom a ako som sa ja do mladého pána zakukala (strašné prestrašné klišé). To by som nebola ja, keby sa nestali veci nové, nezmenili sa okolnosti a nezamotala si hlavu ešte viac.

Takže takto, úplne prvý pracovný názor bol, kto skôr príde ten skôr berie.
Nie som trpezlivý človek. Ak niekto neprejavajue záujem, nečakám, idem ďalej. A tak som šla aj tento krát. U môjho Spolužiaka nič nenaznačovalo zvýšený záujem o moju osobu, chvíľku ma to dráždilo, ale celú kapitolku som uzavrela s tým, že som si to celé vymyslela. Jedného krásneho večera sme boli s kamarátkou von a stretla som chlapca, ktorého celý večer volala moja kamarátka Rybička, tak ho tak budem volať aj ja (nie sú už trápne tieto pseudonymy?) Hneď ako som ho prvý krát uvidela, padol mi do oka, bol presne môj typ. Pretancovala som s ním celý večer, až som si uvedomila, ako sa naše objatia predlžovali a silneli a ja som sa v tom (a v alkoholovom opojení) sladko strácala. Na druhý deň ma hneď kontaktoval a dúfal, že si to opäť zopakujeme.

Druhý názov znel nasledovne: Na dobré sa oplatí čakať.
Keď som ale zase všetko detailne analyzovala, spomenula som si, ako som sa cítila so Spolužiakom, ako som mala dojem, že sa poznáme už roky a ako moja duša veselo spievala pri našich prudko intelektuálnych debatách. Čo čert nechcel, v nasledujúcich dňoch som komunikovala aj s ním a úplne zo vzduchoprázdna prišlo aj jeho pozvanie: Nezašli by sme niekedy na kávu? Kávu a víno.

Čože? Čo to malo znamenať? Čo to znamená a čo bude? Samozejme, že som už na nič iné nemyslela, avšak malo to chybičku krásy. Žiaden konkrétny čas či nápad nepadol. Po spätných rozboroch mi bolo povedané (mojimi kamarátkami), že som mu nijako nedala najavo, že o to mám naozaj záujem. Moja chyba, ale ono je to tak, keď sa Vám niekto naozaj páči, silou mocou sa snažíte pôsobiť, že ste krutoprísne nad vecou a nakoniec to vypáli možno aj úplne inak.

Čo teraz vážení? Je rad na mne? Mám sa konečne chytiť iniciatívy?

Zmätená a rozpoltená , ale stále rovnako Vaša,

-Y-

Nechcem tak veľa

20. června 2014 v 12:14 | Yossariana
...iba:

1.) By som chcela, aby bolo vonku tak nejak kontinuálne. Už ma nebaví, že jeden týždem umierame pri tropických teplotách a ďalšie dva týždne je ledva 20 stupňov. (Ach milované Španielsko, tam bolo aspoň hnusne teplo stále, to si človek zvykol)

2.) By som chcela lásku, ktorá sa časom nezmení na chorú túžbu ovládať a vlastniť.

3.) By som sa chcela usadiť, ale bez nátlaku a bez obmedzení.

4.) By som chcela aby štát a škola podporovali doktorantov na toľko, aby som sa konečne stala finančne nezávislou od rodičov (Masarykova univerzita, Ústav antropológie konkretne)

5.) Chcela by som zoštátnicovať a byť prijatá na doktoranské štúdium.

6.) Chcela by som mať rodinu trošku bližšie (to sa už tak nejak pomaly stáva skutočnosťou)

7.) A najviac zo všetkého, by som chcela byť šťastná bezpodmienečne, len z čistej existencie.

... Ach to všetko by som chcela. Je to tak veľa ?

Píšem ti

15. června 2014 v 22:15 | Yossariana |  De-cadentia
Píšem ti pár roztopašných slov aby si vedel, že som hravá. Blbo čumím a čakám ani náznak smajlíka zo správy na mojej tvári. Čakám na tvoju prudko dôvtipnú odpoveď, zatiaľ čo si bezducho rolujem nástenku. Like-kamoška si zmenila profilovku a čakám. Idem si zatiaľ po pivo. Sedím v bývačke, rozvalená na gauči, vonku je tak šialene horúco, že odmietam nosiť akékoľvek nadbytočné oblečenie. A načo aj, som v tom byte sama. Čakajúca. Sedím a pijem a rolujem a lajkujem, tam vonku je pekná noc plná reálnych konverzácií a reálnych ľudí, zatiaľ čo ja čakám na tvoju neprichádzajúcu odpoveď.

"Videné"

Skvelé. Uvedomujem si vlastnú úbohosť. Ešte si venujem posledných 5 minút nádeje. Nič. Fajn, už ti nenapíšem.

Balada o starých mládencoch

11. června 2014 v 20:35 | Yossariana
Tak a je to tu. Ďalšia z aktuálnych tém môjho okolia, tak si vravím, prečo to nezhrnúť a nepodčiarknuť mojím skromným názorom. Aby bolo hneď od začiatku jasné, ja som bola vždy skôr na mladších a tak som plná historiek mojich kamarátok, ktoré starších chlapcov preferujú (pardón, mužov). Nechcem všetkých nezadaných 30+ hádzať do jedného vreca, to samozrejme nie, ale prečo sa nezasmiať na prudko úspešných, atraktívnych a z neznámych dôvodov stále slobodných supermužov.

Takže takto. Začiatky sú vždy skvelé. Sama stále tíško závidím, keď počúvam historky o prvých rande s pánom dokonalým a t pán doktor Libor sa teda prekonal. Zavolal moju skvelú budúcu, mega úspešnú dokotorku k sebe na víno. Ja ako obyčajný človek som zvyknutá na Lambrusco niekde na Petrove (čo má tiež svoje kúzlo!), takže keď mi moja Prvá žena začala štebotať o mezonetovom byte s terasou, na ktorej bol prestretý stôl s vínom, pohármi na šampanské plnené jahodami a vedľa maskarpone, v pozadí hral jemný jazzík a atmosféru vyšperkovali sviečky, až mi slinky tiekli.

Dá sa toto nejakým spôsobom zvrtnúť? Dá! Každý chlap časom odloži masku dokonalého gavaliera a muža Vášho života (jedine ak by ním naozaj bol) a pomaly sa začnú objavovať náznaky, ktoré vyvolávajú jemné pochybnosti. Najprv ide len o slovíčka, vety, ktoré Vás vytrhnú z očarenia, neskôr sa premáhate aby Vaše zdvihnuté obočie nevyvolalo ďalšie nepríjemnosti. Aby som nechodila okolo horúcej kaše prejdem opäť na priklady. Moja Prvá žena vyberala dvdčko, chceli si pozrieť film.
"Len si pre boha nedávaj to DVD na stehno! Veď to pokazíš!"
Hmmm, ako prosím?
Alebo nie je nič krajšie, ako keď sa Vás pri spoločnej chvíľke opýta Vás ašpirant na priateľa, či ste boli u kaderníčky. V prvej chvíli sa možno potešíte, veď pozorných chlapov nie je veľa, ale ak odpoveď znie nie a on sa s údivom pozrie a úplne vážne povie, že nevie kam zmizli tie neuveriteľne rozčtiepené končeky, tak Vám možno aj zabehne.

Ďašia kamoška už takmer so svojím o desať rokov starším priateľom žije, To znamená spoločné nákupy, raňajky, večere a to už si človek všimne sterotypy, ktorých sa starí mládenci tak ťažko vzdávajú. Káždý kus potraviny má svoje presné miesto a je neakceptovateľné, aby ho zmenili (nepreháňam).

Ja si myslím, že sme stále mladé a mladosť máme všade. V tvárach, v libide aj v šatstve. Celkovo neznášam obmedzovanie (áno som stále sama :D) a tak schvaľovanie oblečenia pred opustením bytu mi príde neuveriteľné a o rozchode z tohto dôvodu ani nehovorím.

Každý z nás má svoje mušky a ja som si toho veľmi dobre vedomá, pracujem na sebe, ale historky o týchto starých mládencoch ma stále pobavia. Je niečo pravdy na tom, že starého psa už novým kúskom nenaučíš. Vzťahy sú komplikované inštitúcie, ktoré vyžadujú veľkú dávku prispôsobivosti a otvorenosti k vyhľadávaniu kompromisov, ale kde je hranica? Kde je zdravá rovnováha medzi ústupkami na oboch stranách? To ja už neviem. Milujem moje slečny a mám rada ich priateľov (niekedy menej, niekedy viac). Každý sme si tvorcom vlastného šťastia a ja som šťastná keď sú šťastné a zamilované ony. Jo, a teším sa na svadby, tak by si mohli švihnúť.

A čo vy, máte tiež nejké podobné skúsenosti ?

S láskou a jemnou dávkou uštipačnosti,

Vaša -Y.



Tak ako to teda je ?

5. června 2014 v 19:06 | Yossariana |  "Y" denníček
Mám taký ten pocit. Jeden z tých zvláštnych, ktorý Vám spôsobuje jemnú nervozitu v žalúdku a zároveň si to hlavou vyhovárate. Máte pocit, že máte opäť sedemnásť, jemne sa červenáte, keď pred spaním myslíte stále na to isté. Sami seba sa pýtate, kam zmizlo Vaše sebavedomé a ambiciózne ja. Hej, presne ten pocit.