Zbohom

12. února 2014 v 23:41 | Yossariana |  Poézia zmätku
Niekedy cítite a súvisle to vyjadriť neviete. Ja teraz cítim a to s hlavou nemá takmer nič spoločné. Už asi milionty krát sa sama v sebe lúčim s osobou, ktorá pre mňa znamenala viac, ako som kedysi dokázala pripustiť. Ja nie som poétka, tak to berte tak. Sú to len zrnká pocitov, ktoré nechápem a tak ťažko definujem.


Je ťažké nechať ťa ísť
Za novotou, ktorú nepoznám
Je ťažké prijať teba meniaceho sa
Keď si bol mojou stálicou, istotou
Nie je to viac ako moja sebeckosť
Nepustiť ťa ďalej ani bližšie
Je čas

Posielam ti bozk do diaľky
Vo februárovej noci mi mrzne slza v kútiku
Povolím dlaň a vkladám tvoju do cudzej
Mám ťa v nej vyšitého
Čiernou bavlnkou
Navždy ma bude hladiť tvoja tvár vlastnou príčinou

Stále sa smejem nech to nevidíš
To ťažko, ktoré sama nechápem
Od teba to chcieť nemôžem
A tak sa smej a utekaj do diaľky
Nestratíme to, čo sme nemali
Nestratíme to, čo sme si dávali

Navždy ťa budem
Tíško skrývať
V

Sebe samej

-Y-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aerosol Aerosol | Web | 15. února 2014 v 0:22 | Reagovat

Poznám ten neurčitý pocit, keď sa snažím pustiť z hlavy a zo srdca niekoho, na kom mi stále záleží... Ide to sakra ťažko =/ Držím palce, aby si to zvládla s prehľadom ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama