Únor 2014

Realita

23. února 2014 v 22:40 | Yossariana
Ja.
Nedávam zmysel.
Vôbec.


Zbohom

12. února 2014 v 23:41 | Yossariana |  Poézia zmätku
Niekedy cítite a súvisle to vyjadriť neviete. Ja teraz cítim a to s hlavou nemá takmer nič spoločné. Už asi milionty krát sa sama v sebe lúčim s osobou, ktorá pre mňa znamenala viac, ako som kedysi dokázala pripustiť. Ja nie som poétka, tak to berte tak. Sú to len zrnká pocitov, ktoré nechápem a tak ťažko definujem.

Na Sv. Valentína

12. února 2014 v 14:50 | Yossariana
Zas je to tu, ten najkontroverznejší deň v roku. Deň, kedy by mala byť oslavovaná láska, zamilovanosť, šťastie a radosť. Napriek tomu je to skôr dňom sebaľútosti, depresie a obžerstva.

Plán 2.0

11. února 2014 v 19:10
Hola hej!
Hneď zo začiatku by som sa Vám a hlavne sebe chcela ospravedlniť, že v poslednej dobe zanedbávam svoju tvorivú činnosť. Dokončila som skúšky na moje pomery veľmi úspešne a do toho sa mi vtesnali možnosti, o ktorých som do teraz len pred spaním, nie tak úplne tajne, snívala.

Obrovská vďaka

2. února 2014 v 23:23 | Yossariana
V posledných dňoch som sa pomerne hlboko zamýšľala nad sebou, kým som sa stala a kým som ako malá chcela byť. Pamätám si, ako boli knihy vždy neodmysliteľnou súčasťou mňa, od čias kedy mi ich každý večer čítala pred spaním mamka, cez časy kedy som každý večer čítala tak nahlas, že rodičia nepočuli správy až do dnešnej doby, kedy na ne už nemám toľko času. Pamätám si, ako som písala od chvíle, čo som sa to naučila. Nezabudnem ako som mojim rodičom vyrobila k ich výročiu knižočku básničiek. Raz som našla u mamky v kabelke papiere s vecami, ktoré som ako malá napísala a s nezáujmom niekde založila, ona si ich nechala, lebo v nich videla viac ako ja sama. Je fakt, že som si nikdy nedovolila veriť v svoj talent (?). Stále si nie som istá, či tam niečo je, napriek tomu, že písanie milujem a považujem to za súčasť môjho ja.

Aby som sa veľmi nerozpisovala, chcela som sa poďakovať všetkým vám, ktorý moje články prečítali a okomentovali mi ich. Nedokážete si predstaviť, ako veľa to pre mňa znamená, pretože mi nikdy nikto nepovedal ani z ďaleka toľko čo vy. Vďaka Vám vidím opäť zmysel v písaní, vrátili ste mi kúsok mňa. Ďakujem za každý jeden koment, ktorý ma niekam posúva, za každý jeden klik, za to že čítate.

ĎAKUJEM !

Vaša -Y-