Od srdca

29. ledna 2014 v 15:34 | Yossariana
Ešte v predchádzajúcom článku som písala, v akej nudnej dobe to žijeme. Dnes som sa trošku zamyslela a úprimne mám pocit, že vlastne ani netušíme, pred akou búrkou stojíme. Tiež som si povedala, že toto je môj blog, ktorý ma vystihovať mňa, vyjadrovať moje názory a preto sa nemusím vyhnúť ani kritike spoločnosti, politiky a dennému vymývaniu mozgov, ktorému vďaka masmédiám čelíme. Možno sa z tohto stane celá rubrika, to zatiaľ neviem, ale dnes by som sa rada vyjadriť k situácii na Slovensku, mojej milovanej domovine.


Nad Tatrou sa blýska, hromy však žiadne. Drvivá väčšina slovače je nespokojná, nahnevaná, pobúrená a odhodlaná k zmene. Pravdepodobne. Slovo dalo slovo a tak máme neonacistov v štátnej správe. Čítala som pomerne dosť diskusií k tejto kontroverznej téme, ľudia sa vyjadrili. Kričia, že chcú zmenu. Od začiatku som tvrdila, že zmena v ktorej hrá kľúčovú rolu neznášanlivosť a extrémizmus musí byť na svetelné roky vzdialená od zmeny pozitívnej. Nuž ale jednou z nasilnejších hybných síl spoločnosti je vidina spoločného nepriateľa a my máme cigánsky problém. Problém vyriešený, ľudia namotaní a tak so zovretou päsťou vo vzduchu kričíme: " Vyriešiť! Vysťahovať! Chceme rovnaké podmienky pre bielych a čiernych!" a pánkovia v drahých oblekoch a kravatách si pri hrade mädlia ruky, tešia sa, že bola pozornosť odvrátená. Môžu si opäť kuť pikle, plánovať prezidentskú kampaň, bozkávať riťky sponzorom, mazať med okolo papuľky dôchodcom (česť výnimkám).

Medzi tým sa im ale situácia trošku vymkla z podkontroly. Oni holohlaví mladí muži v kanadách nie sú zas také zlatíčka ako sa čakalo a už vôbec nie sú zdržanliví a nenápadní ako páni v oblekoch. Netrvalo dlho a máme tu jednu z prvých káuz (okrem podpálených áut): Nitrianske násilie. Kto by to bol čakal? Nikto z nás predsa nemá nepríjemnú skúsenosť s opitými a agresívnymi neonacistami a už vôbec nie v prípade, že niečím vyčnievate. Dredáči? Homosexuáli? Jedinci s tmavšou pigmentáciou? Ich sa asi nikto nikdy nepýtal. Nuž oukej, s týmto sa dalo počítať, ale s tým, že sa naša vláda rozhodne ignorovať tento fakt, odhlasovať, že to nestojí za preriešenie a svojím spôsobom tak odobriť násilie v uliciach, toto som od nich nečakala (a to som pripravená už asi na všetko).

Už na Slovensku nežijem. Chýba mi. Je to krásna krajina, ktorá má svetu čo ponúknuť, to vie každý, kto videl ďalej ako pred svoj nos. Je mi to ľúto, vždy som sa chcela vrátiť domov zostarnúť. Teraz sa bojím, že sa nebudem mať kam vrátiť. Je mi smutno.

Vaša

-Y-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama