Bez teba

27. ledna 2014 v 22:50 | Yossariana |  Poézia zmätku
Pnúkam Vám jednu z najcitliveších vecí, ktorú som ochotná tak verejne zdieľať. Básaň bola napísaná už pomerne dávno, ale stale mi stisne srdce keď si ju prečítam. Nuž, aj takáto môže byť láska...


Opierali sme si hlavy láskou
Čelo na čelo
Vankúšikmi prstov sme si kreslili svet
Nosieval si ma na rukách najdlhšie vzdialenosti sveta
Nie je to preč
Stále počujem noty nášho smiechu
Úprimné, krehké, spoločné

Snažila som sa postaviť na vlastné ruky
Lietať svetom na vlastnom šťastí
Vrazila som medzi nás míle
Lží, sĺz, strachu

Tancovali sme spolu celé noci
Liezli na lešenia vlastných zábran
Poznával si ma pomaly a presne
Aj keď sme sa už poznali
Boli sme bláznami v normálnom svete
Sami pre seba

Snažila som sa rozpoznať seba
V spoločnom portréte
Zabehla som diaľky
Aké zbabelé !

Tíško si spal a ono pršalo
V tej chvíli som ti všetko sľúbila
Tíško bez svedkov
Len sama pre seba
Pre teba a pre mňa v tichom súžití
Miloval si ma

Prebdela som dni, prespala noci
V tichom zápase o seba
Chcela som sa mať
Sama


Bez teba...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lana Donnalyn Lana Donnalyn | Web | 27. ledna 2014 v 23:02 | Reagovat

Krásna báseň. Tak smutná, až to človeku príde ako primeraná realita. To je.. na obdiv.

Krásne, jednoducho krásne.

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 28. ledna 2014 v 2:11 | Reagovat

Velmi smutne, velmi realne(?)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama