Leden 2014

Od srdca

29. ledna 2014 v 15:34 | Yossariana
Ešte v predchádzajúcom článku som písala, v akej nudnej dobe to žijeme. Dnes som sa trošku zamyslela a úprimne mám pocit, že vlastne ani netušíme, pred akou búrkou stojíme. Tiež som si povedala, že toto je môj blog, ktorý ma vystihovať mňa, vyjadrovať moje názory a preto sa nemusím vyhnúť ani kritike spoločnosti, politiky a dennému vymývaniu mozgov, ktorému vďaka masmédiám čelíme. Možno sa z tohto stane celá rubrika, to zatiaľ neviem, ale dnes by som sa rada vyjadriť k situácii na Slovensku, mojej milovanej domovine.

Výkrik do tmy IV.

28. ledna 2014 v 13:23 | Yossariana |  De-cadentia
Zvyknem sa strácať. Tak nejak vo vlastnom svete, myšlienkach, ktoré sú hrubou čiernočiernou čiarou oddelené od bežnej reality.

Bez teba

27. ledna 2014 v 22:50 | Yossariana |  Poézia zmätku
Pnúkam Vám jednu z najcitliveších vecí, ktorú som ochotná tak verejne zdieľať. Básaň bola napísaná už pomerne dávno, ale stale mi stisne srdce keď si ju prečítam. Nuž, aj takáto môže byť láska...

Kúsok motivácie :)

24. ledna 2014 v 19:35
Je to tak. Neveriteľné sa stáva každým dňom reálnejšie a reálnejšie a Yosarianka vám moji drahí začína cvičiť.

These days

20. ledna 2014 v 21:55 | Yossariana |  "Y" denníček
Vždy som bola typ, ktorý sa zamiloval hneď a vždy naplno. Vždy som bola typ, ktorý časom ochladol a odišiel. Vždy som bola tá, čo verila, nechala uveriť, sklamala sa a sklamala.

Momentka

8. ledna 2014 v 22:57 | Yossariana |  De-cadentia
Po nekonečnom presviedčaní samej seba som konečne vstala z postele, na nahé telo navliekla najbližší sveter,


Kam nás srdce ťahá

6. ledna 2014 v 23:40 | Yossariana |  "Y" denníček
a kde nás realita drží. Čo je zodpovednosť a čo je umelo vytvorený obraz správneho života touto spoločnosťou? Kedy je čas jednoducho zavrieť oči a ísť, nie však po slepiačky, lebo naše duše tak nejak poznajú správnu cestu naspamäť.

La vida preciosa

5. ledna 2014 v 22:55 | Yossariana |  "Y" denníček
Mňa inšpiruje život. Ten nenápadný moment v upršaný deň, keď sedím v mestskej hromadnej doprave, v ušiach mi hrá Sloboda, čítam Bukowského a musím rozmýšlať o všetkom, čo sa deje.

Inšpiruje ma nekonečné množstvo absurdít, ktorých som svedkom a ktoré robia zo života zaujímavé dielo.

Inšpirujú ma ľudia, ktorým nerozumiem, ktorí ma serú, znervózňujú, ktorí mi ubližujú a ja ubližujem im a naopak ľudia, kroí prijali mňa, moju nepochopiteľnú osobnosť a akceptujú ma. A ľudia, ktorí ma pre všetky moje nedostatky a dostatky majú radi. Ľudia, ktorí mi dôverujú na toľko, že sa mi zveria, že odo mňa čakajú podporu a pochopenie.

Inšpirujú ma emócie. Tých som preplnená. Inšpiruje ma smútok, pretože je to hlboký pocit a človek často prostredníctvom neho siahne až do jadra svojej duše. Inšpiruje ma šťastie, pretože ho mám na rozdávanie a rozdávať ho chcem.

A inšpiruje ma láska. Základný inštinkt ženy západného sveta. Láska, nádej, šťastie, očakávanie, netrpezlivosť, triumf, sklamanie, intimita, vášeň, chlad, cudzosť.

Inšpiruje ma život ...