Výkrik do tmy II.

31. října 2013 v 22:28 | Yossariana |  "Y" denníček
Som ľudský tvor a mojou prirodzenosťou je tvoriť. Tak robím, čo môžem a snažím sa písať. Niekedy viac a niekedy menej, záleží na okolnostiach a rozpoložení mojej polámanej duše (?). Takto večer si prídem natoľko stlačená všednými dňami aj tými menej všednými no o čosi smutnejšími, že sa musím premáhať a nariadiť si terapiu vetami ambulantne. Vo chvíľach keď to potrebujem najviac, keď netuším, kde práve som, kto som a kam mám ísť, mi ale slová nejak viaznu medzi dušou a klávesnicou. Dnes večer som si zobrala na pomoc pero a papier, moje dve známe spriaznené výtvory ľudskej činnosti a nič. Samé bla bla bla bez kúska citu ktorý mnou doslova pulzuje. A tak som bola nútená odhodiť všetky beletristické, básnické a symbolistické filtre a napísať to po lopate tak ako to je. Pre mňa a kvôli mne.


Pravda je taká, že som sa stratla. Odhodila som posledné puto, ktoré mi nahováralo, že to je pôvod mojej rozpoltenostia nespokojnosti a ocitla som sa nahá sama pred sebou. Bez schovávačiek, vyhováračiek, bez ničoho. Len ja a ja. Dokonca stíchli aj moji démoni, moje libido, moji anjeli, moje nádeje. Pure me. Nemám sa komu vyrozprávať, lebo netusím, čo povedať. A ani moji blízky by nevedeli odpovedať. Toto je výzva môjho hlbšieho ja. No a teraz, milá Y, povedz, čo ďalej.

Zrejme nie je žiaden overený spôsob, ako prijať seba samého v priebehu pár dní. Zrejme si musím každý večer prečítať úrivok zo Šlabikára šťastia, zaspávať s mantrou na perách, dookola si opakujúc: "Budeš šťastná, spokojná, vyrovnaná a v harmónii." A každý ďalší deň budem o krôčik bližšie, jeden deň dokonca vydržím celý, neskôr možno dva dni za sebou. Možno sa prepracujem až k samotnej láske a odpusteniu. Nikomu inému ako mne.

Možno to znie ako najsebestrednejší článok v histórii ľudstva a poviem Vám pravdu, on aj je. Ale to potrebujem a dovolím si tvrdiť, že to z času na čas potrebuje každý z nás. Prečo? Pretože je našou úlohou dovoliť si byť štastný. Len tak dokážeme zdieľať šťastie a energiu s niekým iným. Nikdy nám totiž nikto nedokáže dať to, čo si sami dať nevieme.

Ja som si dnes venovala tento článok ako terapiu. Zajtra budem variť s láskou a tiež to bude terapia. Večer sa stretnem s blízkou osobou a ak na tom budem dobre, dovolím mu zterapeutizovať mňa. Potrebuje to každý kúsok môjho ja. Ja to viem, ale bola to dlhá predlhá doba, kým som prišla k tomuto poznaniu. A verím, že to nie je hanba. Je v tom kúsok sily a odhoslania zmeniť seba a tým zmeniť svet a pevne dúfam, k lepšiemu.

Milujte sa drahí priatelia!

S láskou a pokorou,

-Y-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 IF IF | 26. ledna 2014 v 20:17 | Reagovat

Máš úžasné lánky, velmi dobře se čtou a začinám v tvém životě,vidět kus mého. Tvůj blog je terapií pro mě ! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama