Ako sa máš?

16. října 2013 v 23:14 | Yossariana |  "Y" denníček
Najbežnejšia otázka ever!
Najviac lží pri jej zodpovedaní!
Najviac sebaklamu!
Koniec!
Tento "článok" venujem sama sebe, ako terapiu, ktorú mám pocit, potrebujem.
Instaný kúsok mňa, koncentrovaná verzia. Mám z toho strach.

Nemám sa zle. Milujem každý jeden deň, v ktorý si dokážem uvedomiť silu života. Milujem každý jeden deň, v ktorý milujem samú seba s mojimi démonmi aj anjelmi. Cítim neuveriteľný pretlak pocitov, citov, emócií, túžob, sklamaní, nádejí, vášní, očakávaní, hnevu, agresie, neuveriteľná spleť toho najčistejšieho a najtemnejšieho mojej usmievavej povahy. Všetko sa to vo mne bije a mieša a drie sa na povrch. Je strašidelné vnímať dve odvrátené tváre samej seba, keď Vás okolitý svet vníma úplne jednoznačne.

Chcem byť dobrá, vyrovnaná, šikovná, pracovitá, verná, oddaná. Robím, čo môžem. Škola, občasná brigáda, snažím sa učiť aj vo voľnom čase, jesť zdravo, fajčiť a piť s mierou, masturbovať čo najmenej, byť sexuálne zdržanlivá, napriek túžbam a chtíčom. Niekedy sa mi to darí. Niekedy aj dlhšiu dobu a som so sebou mimoriadne spokojná. Ale nie som to ja. Vždy príde moment, kedy pokazím tento pekný obrázok samej seba, môžem sa vyhovoriť na nejakých démonov, ktorí z času na čas preberú kontrolu. A príde večer, noc, v ktorú tečie alkohol prúdom, tancujem a smejem sa, flirtujem a nemyslím. A mám chuť byť zlá, mám chuť mať vlastný hárem, polonahých mužov na kolenách s pohľadom v zemi, prosiacich ... Potom chcem prosiť ja. A obraz môjho pekného dobrého ja je rozbitý.

Je tu ešte on. On, pre ktorého sa nechávam unášať len v myšlienkach a vždy poslušne prídem domov. Sama. On, pre ktorého sa cítim tak zviazaná. On, pri ktorom sa cítim dobre, ale chce odo mňa viac ako som schopná (a ochotná?) dať. On, ktorý pre mňa dal všetko (aj keď nepozná celú moju podstatu).

Mám sa jednoducho ako sa dá. Snažím sa zapadnúť do všeobecne prijatej predstavy správneho života, svoje druhé ja zamykám niekam hlboko do mňa, niekedy som šťastná úprimne a niekedy nútene. Cítim, že je vo mne viac ako si sama dokážem uvedomiť, cítim, že potrebujem žiť inak. Proste žiť bez vnímania morálky. Nič jednoduchšie som si nemohla priať.


Tak drahí priatelia toto všetko a ešte o mnoho viac sa skrýva za tým "ale dobreee", ktoré si aj tak píšeme väčšinou len na facebooku. A preto mi môžete aj naďalej písať o svojich nevyriešiteľných problémoch s pocitom, že ja som vyrovnaná a úprine spokojná, ja Vám poskytnem útechu a budeme sa všetci ľúbiť, kým nezlezú tý ružový jednorožci zo srdiečok nad dúhovou krajinkou.

S láskou
-Y-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama