Evolúcia lásky z pohľadu takmer amatérskeho antropológa

5. srpna 2013 v 17:18 | Yossariana

Práve som dočítala článok o britskom výskume historického pôvodu žitia v páre u primátov, teda aj u človeka ,ak k sebe dokážeme byť na toľko úprimní, prekusneme vlastné egá a pokorne sa priradíme k tejto skupine. Jedná sa o štúdiu, podľa ktorej vznikol život vo dvojici ako spôsob na ochranu mláďat, ktoré boli častou obeťou iného samca nárokujúceho si na samicu. Cudzie mláďatá mu boli logicky na obtiaž a najjednoduchším spôsobom bolo zbaviť sa ich. Samozrejme jedným z najintenzívnejšie zakódovaných pudov každého samca je rozmnožovať svoju genetickú informáciu, aj keby to malo znamenať život so ženskou a deťúrencami a tak vznikol OTEC-OCHRANCA.


Záver článku znel: najprv bola monogamia, potom romantická láska.

A tu sa hneď a zaraz dostávame k najdôležitejšiemu bodu tvorby hypotézy: definícia pojmov. Ako definujeme monogamiu? Podľa slovníku cudzích slov monogamia znamená: jednoženstvo, párové spolužitie dvoch jedincov rôzneho pohlavia. Znamená aj pre vás monogamný vzťah iba vzájomné spolužitie? Dokonca podľa tejto definície homosexuáli nemôžu žiť v monogamii. Pre mňa je monogamný vzťah zárukou nie len partnerského spolužitia ako takého, ale tiež citovej angažovanosti, dôvery a vernosti. Je toho ale človek schopný? Je toho schopný primát, alebo iný vyšší živočích? Je, ale štatistiky sú pesimistické. Podľa daného článku žije v páre iba štvrtina primátov, a iba desatina cicavcov.

Čo teda charakteristický znak ľudskej kultúry: láska ?

Už v škole na hodinách predmetu s názvom Sex, intimita, antropológia bola prednáška venovaná tomuto fenoménu. Podľa prednášajúceho (a zdrojov na ktorých založil prednášku) začala vznikať romantická láska niekedy v 16.-17. storočí a zo začiatku existovala mimo oficiálnych zväzkov formou milencov a mileniek, z čoho sa neskôr vyformoval istý druh povolania. V každom prípade ekonomická istota a spoločenský prejav bol postavený mimo citovej sféry, čo zabezpečovalo akú takú stabilitu do záhuby sa rútiacej monarchie. Neboli to práve milenky a milenci, ktorí dovádzali svojich milovaných na pokraj bankrotu? Klasické diela sú plné takýchto obrazov najmä z obdobia realizmu, či naturalizmu (Zola - Nana, Balzac sa tejto tematike venoval pomerne intenzívne).

Od tých čias sa láska menila a vyvíjala až sme sa dostali k dnešku, kedy je láska základom partnerského spolužitia a napriek tomu alebo kvôli tomu 50% manželstiev končí rozvodom. Možno je to tým, že som čerstvo zamilovaná alebo večná optimistka v sfére lásky, ale nadobúdam pocit, že sme na dobrej ceste. Myslím si, že sme v období kedy sa učíme lásku pestovať a formovať, kedy láska prechádza istou formou evolúcie a mení sa na vyspelejšiu, silnejšiu a stabilnejšiu. Pravdepodobne je len otázkou času, kedy sa naučíme pracovať s tak silnou energiou a časom pretvoríme definície pojmov ako je monogamia či partnerské spolužitie. Teda my to už najskôr nestihneme ale možno deti našich prapravnúčat. Ak sme dokázali vyvinúť tak krásny cit ako je láska len z obyčajnej primitívnej potreby rozširovať svoje gény prostredníctvom potomstva, tak mám pocit, že je možné všetko.

S láskou,

-Y-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama