Srpen 2013


Súložili so systémom a systém vysúložil s nimi

29. srpna 2013 v 14:32 | Yossariana |  "Y" denníček
... alebo kto z koho. Systém verzus ovca. Je bezdomovec naozaj človek hodný toľkého súcitu a diskusie, alebo by mal bezdomovec súcitne hľadieť na nás, ovečky, naháňajúcimi sa za istotami, ktoré nikdy nedostaneme?

Trest

29. srpna 2013 v 13:38 | Yossariana |  De-cadentia

Mal by ťa potrestať.
Biť po ústach, ťahať vlasy, pľuť do tváre.
Pretože si zas zabila lásku,
pretože sama nevieš ako to cítiť so satisfakciou, ktorú od lásky žiadaš.
Chceš nech z teba vybije všetky pocity ľútosti nad sebou samou,
sebaľútosť nie je na mieste.
Opäť raz si verila, že takto vyzerá navždy.
Opäť raz si to vpísala do hlavy inému mužovi.
A ono to tak nebolo.
Zranený muž,
zúfalá žena,
ničotno tam kde mal byť cit.

Trošku inak

18. srpna 2013 v 11:42 | Yossariana |  "Y" denníček
Všetci sa zhodneme na tom, že život je prekrásna vec. Ale čo ak sa dostanete do situácie, kedy sa vy sami stávate kreátorom nového života?

Generácia ničoho

13. srpna 2013 v 12:00 | Yossariana |  "Y" denníček
" I saw the best mind of my generation destroyed by madness, starving histerical naked (...)" A. Ginsberg

Rada by som uvidela aj ja niečo špeciálne. Niečo alebo niekoho ku komu môže človek vzhliadať. Niekoho kto sa vyformuje v dnešnej dobe, v ktorej máme všetko. Zleniveli sme. Búrime sa proti ničomu a proti všetkému, aj keď v konečnom dôsledku pôsobíme ako rozmaznané deti našich extrémne zaneprázdnených rodičov, ktorí nás vlastným prístupom učia, že nové tenisky majú väčší význam ako čas strávený so svojím dieťaťom. Nudíme sa. Nič sa nedeje. Všetci sa tvárime ako tvorcovia prevratu a pri tom sme len vystrašené deti, ktoré sa boja vlastnej príliš jednoznačnej a vopred spoločnosťou nalinkovanej budúcnosti.

Píšem v množnom čisle, ale píšem o sebe...

-Y-

L.O.V.E.

6. srpna 2013 v 23:12 | Yossariana |  "Y" denníček
Lebo sme krásni, šťastní a zamilovaní.


Boso medzi hviezdami

6. srpna 2013 v 11:39 | Yossariana |  De-cadentia
Jedna z mojich prvotín, niekedy z roku 2009. Enjoy :)

Čas plynul. Padal tíško, pomaly, takmer nepoznateľne. Bol tichým spoločníkom, poslucháčom, bol chvíľku tu a potom zas nie. Tíško a nehlučne padal a padal a prikrýval všetko, čo sme poznali. Zahladil všetko, na čom nám kedy záležalo. Zahalil nám aj spomienky. S výsmechom sadol na tak banálne slová "navždy" a "nezabudni". Smial sa tak, ako sa len čas dokáže smiať. Vedel, že sme už zabudli. A stále padal, zasadal, chvíľku sem a chvíľku tam, ale vždy plynulo a neúprosne. Padal nám aj na srdcia a popolom hojil rany. Predsa len nás miluje. Aspoň on. Už milión krát mazal slová lásky "milujem Ťa" zas a znova a stále inému. A ten čas to prikryl vlastným telom, prachom, sebou samým. Pre naše dobro.

Evolúcia lásky z pohľadu takmer amatérskeho antropológa

5. srpna 2013 v 17:18 | Yossariana

Práve som dočítala článok o britskom výskume historického pôvodu žitia v páre u primátov, teda aj u človeka ,ak k sebe dokážeme byť na toľko úprimní, prekusneme vlastné egá a pokorne sa priradíme k tejto skupine. Jedná sa o štúdiu, podľa ktorej vznikol život vo dvojici ako spôsob na ochranu mláďat, ktoré boli častou obeťou iného samca nárokujúceho si na samicu. Cudzie mláďatá mu boli logicky na obtiaž a najjednoduchším spôsobom bolo zbaviť sa ich. Samozrejme jedným z najintenzívnejšie zakódovaných pudov každého samca je rozmnožovať svoju genetickú informáciu, aj keby to malo znamenať život so ženskou a deťúrencami a tak vznikol OTEC-OCHRANCA.

Prečo?

4. srpna 2013 v 19:44 | Yossariana |  "Y" denníček
Pretože niekedy to nie je len o sračkách a deresii.
Pretože to nie je stále len o klesaní a padaní na dno.
Nie je to vždy o kvílení vo víre nihilistických myšlienok o sebe a sadistickej slasti z vlastnej beznádeje.
Pretože niekedy budeme musieť odložiť nihilistický náhľad na existenciu ako takú.
Pretože je to niekedy jednoduchšie, ako by sme chceli.
Pretože šťastie môže byť tak jednoduché, ľahké, voňavé a bezpečné.
Pretože ťa dotyk dokáže uspokojiť viac ako orgazmus.
Pretože ťa pohľad môže vyzliesť a zahriať v rovnakej chvíli.
Pretože ťa môže niekto milovať tak veľmi a stabilne, ako mu to sám, sama dovolíš.
Pretože je život krásny.
A komplikovaný.
A zamilovaný.
A ...
A pretože to nie je hanba.

-Y-

Neznámy

2. srpna 2013 v 11:32 | Yossariana |  De-cadentia
Nenápadne som utiekla na balkón. Potrebovala som čerstvý vzduch a dávku nikotínu. Neodkladne. Nachádzala som sa príliš dlho medzi všetkými tými ľuďmi. Príliš veľa myšlienok, kriku, slov, bezduchých gest, bezmyšlienkovitého smiechu, afektovanej starostlivosti. Príliš veľa etanolových výparov mimo môjho dychu. Mala som možnosť dohnať tento deficit a statočne som na to pripravovala. Potrebovala som len tých plytkých sedem minút vlastného kriku v cudzom tichu. Pozorovať môjho nenápadného vraha ako pokojne vystupuje z mojich vlastných pľúc. Cítiť len krásny smrad.