Šialená

25. července 2013 v 20:10 | Yossariana |  Poézia zmätku
Vzdávam sa sveta celkom ľahkovážne
Plávam niekde, kde ste nikdy neboli.
Dotýkam sa slov
mám pocit, že sú reálne.
Tak ostré,
pálivé
bodajú aj hladia.
Chápete ?
Nie som blázon.
Vo vlastnom svete
Kričím do vašich slepých tiel
Nepočujete, lebo necítite,
necítite, lebo nevidíte.
hlasno sa smejem.
Nad vami
nado mnou.
Plačem ako ešte nikdy v živote
Snívam, že nie sme.
Počúvam hudbu vo mne,
tie zbytky, čo vo mne ostali.
Sebecky sa schovávam v mojom ja,
niekde desivo hlboko.
Ani ty si tam ešte nebol.
Schúlena sedím,
plačem,
kričím,
cítim,
všetko, čo som kedy nemohla.

Zavrela som sa sama
Dobrovoľne
Ďaleko od vašich hladných očí
Nenásytných tiel
Úplná izolácia
Utiekla som od seba
Ostala som len ja a ja
V tichu pred búrkou
Čakám
Čakáme spolu
Trasieme sa strachom
Držíme sa za ruky silno
Tak ako nevládzeme
Počítame vlastné myšlienky
Ako horúčkovite stekajú po zmrznutom vnútri
Sme ďaleko
Krásne a šialene

(-Y-, 2012)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama